Neefektívnym spaľovaním paliva vzniká karbón, ktorým sa motor zanáša. Karbón je čierny povlak, ktorý sa usadzuje na komponentoch motoru, ako je spaľovacia komora, ventily, EGR, turbo a ďalšie. Dôsledkom nahromadeného karbónu sa zvyšuje spotreba paliva, hlučnosť motoru, zvyšuje sa dymivosť, kolíšu otáčky motoru a môžu sa prejaviť aj ďalšie symptómy. 
Čo je príčinou vzniku karbónových usadenín?
Je to kombinácia viacerých vplyvov, ako je napríklad nekvalitné palivo, jazda na nízkych otáčkach, časté štarty, jazda na krátke vzdialenosti. Prečo sa dnes hovorí o vzniku karbónu a jeho odstraňovaní viac ako v minulosti? Motory sa zanášali karbónom aj v minulosti, ale jednotlivé komponenty motoru v minulosti neboli až tak citlivé na zanesenie nečistotami. Dnes je to presne naopak. Vďaka vysokým emisným normám sa zvyšujú nároky na presnosť vstrekovania paliva. Zvyšujú sa nároky na technológiu a funkciu komponentov v motore, ktoré sú veľmi citlivé na znečistenie. Preto karbón v motore spôsobuje väčšie problémy, ako v minulosti.
Možnosti dekarbonizácie motoru
Uvádzame niekoľko možných spôsobov, ako je možné motor zbaviť nahromadeného karbónu. Každá metóda má svoje nevýhody a výhody. Nebudeme teraz detailne popisovať a porovnávať jednotlivé metódy, ale uvedieme ich princíp a účinnosť, ktorú ukazuje prax. Nedá sa prehlásiť jedna metóda za najlepšiu, pretože sú rôzne parametre, ktoré sú pre zákazníka dôležité. Jediným parametrom nieje 100% odkarbónovanie, ale tak isto náklady s tým spojené, čas potrebný k odkarbónovaniu motora a tak isto potrebné vybavenie.
- Dekarbonizácia pridaním aditíva do paliva. Jedná sa o najjednoduchšiu a uživateľsky dostupnú dekarbonizáciu, ktorá môže pomôcť znížiť emisie, alebo spomaliť karbónovanie. Do nafty, alebo benzínu sa pridajú účinné aditíva, ktoré s kombináciou jazdy vo vyšších otáčkach, dokážu vypáliť usadený karbón v spaľovacej komore, turbe a výfukovom trakte. Je to jednoduchá, cenovo dostupná dekarbonizácia, ktorá dokáže riešiť konkrétne problémy. Naopak v niektorých prípadoch, môže byť nedostačujúca a neúčinná.
- Mechanické čistenie komponentov. Tento spôsob čistenia má význam pri komponentoch, ktoré sa dajú jednoducho demontovať, vyčistiť a opätovne namontovať. Príkladom je EGR a sanie. Vo väčšine prípadov je ale mechanické odkarbónovanie časovo náročné = finančne náročné. Tak isto je riziko poškodenia citlivých komponentov pri ich demontáži a následnej montáži. Na druhej strane, mechanickým čistením je možné úplne odstrániť nahromadený karbón.
- Dekarbonizácia vodíkom označovaná ako HHO. Jedná sa o účinný spôsob čistenia vnútorných komponentov motoru. Cez sací trakt je do motoru aplikovaná smes plynu vodíka a kyslíka (HHO). Vodík sa v spaľovacej komore mení na paru, ktorá sa viaže na na karbón a rozkladá ho na zmes uhľovodíkov, ktoré sa výfukom dostanú von z motoru. Výhodou je relatívne účinné a rýchle čistenie, bez nutnosti rozoberania komponentov motoru. Tento systém čistenia ale vyžaduje zariadenie, ktoré rozkladá molekuly vody na atómy a produkuje vysoko nabité častice vodíka a kyslíka.
- Dekarbonizácia chémiou. Rôzny výrobcovia ponúkajú rôznu chémiu. Na trhu sú dostupné aj veľmi účinné produkty, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu a bezpečné pre motor. Chémia sa aplikuje cez sací trakt, rozkladá karbón na uhľovodíky, ktoré idú výfukovým systémom von z motoru, podobne ako to je pri dekarbonizácii vodíkom. Výhodou je relatívne dobrá účinnosť a tak isto možnosť prevedenia dekarbonizácie aj svojpomocne. Je potrebný vzduchový kompresor a tlaková nádoba na dávkovanie chémie.
Ako sme testovali?
Zaujímalo nás, či dekarbonizácia motoru bude mať vplyv na výkon motoru, resp. či dôjde k obnoveniu výkonu, ktorý sa bude blížiť k hodnotám nového auta. Preto sme najskôr na valcovej brzde zmerali výkon motoru, urobili sme dekarbonizáciu a potom opätovne zmerali výkon na rovnakom zariadení a pri rovnakých podmienkach. Je dôležité spomenúť, že podmienkou je správna funkčnosť všetkých systémov a komponentov, ako je napríklad správne fungujúce turbo, egr, lambda sonda, tesnosť výfuku a pod.
- Zmerali sme výkon motoru na valcovej skúšobni.
- Previedli sme dekarbonizáciu motoru cez sanie pomocou chémie JLM Intake Extreme Clean
- Opakovane bol urobený test výkonu v rovnakej skúšobni.
Testované na Alfa Romeo 159, 1.9 JTDM 16V, 2007, 110 kW, najazdené 199 000 km.
Postup čistenia
- Potrebné demontovať prírubu z intercooleru, ktorá ide do EGR. Na toto miesto sa priloží disk z tvrdeného plastu, ktorý po naštartovaní samočinne drží na sacom potrubí v dôsledku podtlakového sania. Do disku vedie hadička, ktorou je dávkovaná čistiaca a preplachová kvapalina a difúzne rozprašovaná do sania.
- Do tlakovej nádoby, ktorá je pripojená na zdroj stlačeného vzduchu, sa najskôr naleje 0,5l čistiacej kvapaliny. Na tlakovej nádobe sa regulačným ventilov nastaví dávkovanie tak, aby sa čistiaca kvapalina spotrebovala za cca 30 - 40 min
- Keď sa spotrebuje prvá čistiaca kvapalina, rovnakým spôsobom je dávkovaná druhá preplachová kvapalina. Pred aplikovaním druhej kvapaliny je doporučené odstaviť motor aspoň na 5 min.
Proces dekarbonizácia dvojstupňovou chémiou. Trvanie cca 80 min.
Po aplikovaní druhej kvapaliny sa naspäť namontuje odpojená hadica sania a tým je proces čistenia - odkarbónovania hotový. Auto sa môže používať štandardným spôsobom. Doporučujeme po dekarbonizácii vymeniť motorový olej s preplachom, prípadne ešte aditivovať naftu účinným prípravkom JLM Diesel Extreme Cleaner 1L. Dosiahnete tak najúčinnejší proces čistenia a detoxikáciu sania, palivového a výfukového systému.
Odkarbónovanie chémiou cez sanie intercooleru.
Čo sme zistili
Maximálny dosiahnutý výkon sa nezmenil. Pri oboch meraniach pred aj po dekarbonizácii bol nameraný rovnaký maximálny výkon 120 kW. Pre zaujímavosť až pri meraní zákazník zistil, že ma čipnutý motor, pretože sériovka má 110 kW a 320 Nm, ale namerané max hodnoty boli 120 kW a 385 Nm.
Čo sa ale zmenilo, je nábeh a krivka výkonu a krútiaceho momentu. Výkon sa zvýšil o 5 kW a krútiaci moment o 9 Nm v najpoužívanejšom pásme 2000 - 3000 otáčok. Zvýšil sa aj výkon v nízkych otáčkach 1500 RPM. Nástup krútiaceho momentu a výkonu bol v 1500 otáčkach oveľa skôr. Ako vidno z nameraných hodnôt, krivka výkonu a krútiaceho momentu je po dekarbonizácii rovnejšia a nemá tak veľké prepady ako pred čistením.
Graf nameraných hodnôt výkonu a krútiaceho momentu pred a po dekarbonizácii. Vrchná rovnejšia krivka je po dekarbonizácii (červená - výkon, modrá - krútiaci moment)
Ma dekarbonizácia význam?
Ako sa hovorí “Koľko ľudí, toľko názorov”. Takže jeden názor je “Nikdy sa odkrabónovanie nerobilo, prečo by som mal teraz vyhadzovať peniaze” a druhý názor “Dekarbonizácia by mala byť štandardom, tak ako výmena oleja”. Pravda bude asi niekde medzi tým.
Ako sme v úvode spomínali, dnešné motory, sú veľmi citlivé na zanesenie karbónom. Test výkonu ukázal, že dekarbonizácia sa prejavila zvýšením výkonu v určitých otáčkach. Čo má priaznivý vplyv aj na spotrebu, keďže sa bavíme o najpoužívanejšom pásme otáčok.
Protiargumentom môže byť to, že väčšina dnešných aut nemá pravidelnú dekarbonizáciu. Ale zároveň väčšina majiteľov áut má žiaľ skúsenosti s riešením problémov s EGR, turbom, DPF filtrom, zvýšenou spotrebou, zvýšenou dymivosťou a znateľne zníženým výkonom. Tomu by sa dá predchádzať, alebo minimálne oddialiť nákladnú opravu práve dekarbonizáciou.
Ktorý spôsob dekarbonizacie vybrat?
Jednoducho povedané, všetky štyri spôsoby dekarbonizácie, spomínané vyššie, majú svoj význam.
Na zanesené vstrekovače, ktoré prispievajú okrem iného k vyššej spotrebe paliva a zvýšenej dymivosti môžu zabrať aditíva do nafty / benzínu. Dokážu dokonca reálne znížiť hodnoty dymivosti a môžu pomôcť prejsť testom emisií na EK.
Na silno zalepený ventil EGR a sanie najlepšie pomôže mechanické čistenie. Demontované EGR sa prepláchne v čistiacej komore a namontuje naspäť.
No a v poslednej dobe sa rozmohla dekarbonizácia vodíkom, alebo účinnou chémiou, ktorá je cenovo prístupná, časovo nenáročná a dostatočne účinná. Výhodou odkarbónovanie chémiou je to, že dekarbonizáciu je možné urobiť aj svojpomocne, bez nutnosti návštevy špecializovaného servisu.